Cupi-lupi na Kloptaň

/Volovské vrchy, 11. máj 2013/

Kloptaň, Kloptaň, čo je to za zvláštny názov? Iste takto premýšľali viacerí turisti ŠK KOMPAS, ktorí boli pozvaní na prechod hrebeňom Volovských vrchov v smere z Mníška nad Hnilcom po Kojšovskú hoľu. Veru, ani ja som o tomto vrchu nepočul, o to lepší dôvod vyraziť! Túra sľubovala pekných 25 km a prevýšenie okolo 1000 metrov, to nás však neodradilo, veď predpoveď počasia bola výborná. Najprv sme sa trochu povozili v autobuse, smer Košice-Mníšek, kedže sme si neuvedomili, že tam chodí aj vlak. Nevadí, aspoň sme si prezreli okolie Košíc a najmä výživný kopec medzi Medzevom a Smolníkom. Nabudúce tam vyrazíme na bicykloch!

V Mníšku pomerne ľahko nájdeme zelenú značku, ktorá nás zavedie sprvu po krásnych lúkach, neskôr lesnou tôňou cez Hutnú hoľu až na Kloptaň. Treba správne vykročiť!

Lúky sú nádherné, zaiste si vraveli aj kravky, ktoré tu oddychovali v tieni. Neviem, či sa viacej čudovali ony, či my, veď dnešný mestský človek už na ne len tak nenarazí.

Výstup nám pekne odsýpal a prevýšenie nebolo až také nepríjemné, ako sme očakávali.

Tak tu je to teda! Hmm, a aká pekná vyhliadková veža tu stojí:)

Vrcholová časť Kloptáňa je prírodnou rezerváciou, avšak vyťažená kalamita svedčí o “opatrovateľskej” činnosti lesníkov i v tejto oblasti. Podesiatujeme, pochválime výbornú slaninu od Bohuša a Katkinho tatka Laca. Bohuš taktiež pripája borievkový likér s obsahom CH3CH2-OH vo výške 40 % :D, ktorý uľahčí trávenie slaninky.

Pokračujeme hrebeňom ďalej, smer Trohánka (Tri studne). Tentokrát je to už pekný les, ktorý až tak nepoznamenala ťažba. Tí čo boli netrpezliví sa konečne dočkali, na Trohánke nás čakalo krásne posedenie s ohniskom.

Vďaka patrí turistom z okolia, ktorí to tu pekne udržujú. Opiekli sme fajnové klobásky a zbytok slaninky a z tohto pekného miesta sa nám  veru nechcelo.

Kúsok od posedenia je výdatný prameň čistej vody, ktorá zaručene osvieži. Smerom ďalej po hrebeni na Kojšovku stretávame aj kamošku, vretenicu. Zopár kamošov z party si zrejme myslelo, že ide o šnúrku z topánky, keď okolo nej bez obáv prechádzali :D.

Mierne sme odbočili z chodníka na neprehľadnom mieste, čo nás stálo trochu síl a mierne zdržalo. Podaktorí si preto dali na chvíľu “šlofíka” :D.

Zdržali nás aj pomerne časté obchádzky padnutých stromov na hrebeni. Smrekový les tu s prispením lykožrúta pomaly odumiera, no dáva nádej novému lesu s prirodzenejším pomerom zastúpených drevín. Po prechode Spálenice už na Kojšovku nechýba veľa. Časová rezerva sa nám však minula, a tak voláme kamarátov na telefóne, nech nás prídu vyzdvihnúť do Zlatej Idky, keďže je jasné, že autobus už nestihneme. Zostup z Kojšovej hole už nie je taký záživný, a tak sa už tešíme na pivko dole v dedine. Miestny štamgasti sa začudujú, keď im vyrozprávame, odkiaľ že to ideme, no nevytrhne ich to zo živej debaty na tému kto sa včera viacej opil :). Pivko príjemne osvieži a dá bodku za vydarenou túrou, kde sme opäť spoznali nový kúsok nášho krásneho Slovenska.

Ďakujeme Vierke a Bohušovi za pozvanie, určite aj nabudúce!

Martin

Follow