Výrok klasika hovorí, že jemne poodhalená krása môže poskytnúť krajší zážitok, ako krása v celej svojej nahote. Myslím, že po našom poslednom výstupe na Bystrú s týmto výrokom môžem súhlasiť.
Vrchol Bystrej (2248 m.n.m.) sme si zvolili za cieľ našej októbrovej turistiky možno aj preto, lebo z členov KOMPASu tu doposiaľ ešte nikto nebol, a tak by bolo pekné mať v zbierke najvyšší vrchol Západných Tatier. Čo čert nechcel, pár týždňov pred túrou si Silvia zlomila ruku, takže sa, bohužiaľ, s Tomášom nemohli zúčastniť. Piatok 12.10., blíži sa deň D a nás s Katkou vyzdvihuje na stanici v Liptovskom Mikuláši Džino. Pýta sa, že kam to vlastne ideme a že koľko bude tá prechádza trvať. Chudák, zrejme si dobre nepozrel propozície tejto našej akcie, a tak nevedel, do čoho ide. Avšak jeho veselú dušu len tak niečo nezarmúti, ani môj oznam, že nás čaká 8 hodinová túra :).
Na priváte v Pribyline večer preberáme „bojovú“ taktiku a keďže počasie nie je ideálne, plán upravíme ráno podľa aktuálnych podmienok. Na túru vyráža pätica odvážlivcov: ja, Katka, Palči, Maťka a Džino. Ráno doráža ešte môj bikový kamoš Miloš z Námestova, a tak sa v šestici môžeme vydať na cestu. Cieľ znie: nastúpime do Račkovej doliny od autokempu, dôjdeme na rozdvojku pod Klinom a tam sa uvidí. Nálada je výborná a tak nám výstup pekne napreduje.
Keď dôjdeme na rázcestie, príjemne nás prekvapí časový údaj 2 hodiny na vrchol Bystrej.
Tak čo Palči, ideme ďalej?
Na nete som čítal čosi o náročnom výstupe na Bystrú. Hmm: toto má byť ten náročný výstup? To museli písať nejaké bábovky…
Ukazujú sa už prvé fliačiky snehu, ktoré sa najlepšie držia práve na turistickom chodníku, a tak nám „spríjemňujú“ výstup.
Až do Bystrého sedla to bolo celkom v poriadku. Dokonca nám hory odhalili čosi z krásy hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Avšak teraz prichádza sľúbená tortúra! Zo sedla na vrchol Bystrej je to riadna strmina. Výstup znepríjemňuje klzký topiaci sa sneh, kto vzal paličky, ten vyhral.
A tu, čuduj sa svete, kukajú na nás kamoši kamzíci asi na 50 m vzdialenosť. Tento výjav nám zlepšili náladu, iba Katka sa začudovane pýta, že čo nejdú domov do tepla, keď tu je taká zima :D!
Vrchol Bystrej je konečne v dohľadne, vzhľadom na pretrvávajúcu hmlu ho zbadáme až v tesnej blízkosti.
Vrcholová zostava: Džino, ja, Katka, Maťka, Palči, Miloš.
Pár turistov, čo tu už pol hodiny čaká na odkrytie výhľadu to nakoniec vzdá a vydáva sa na zostup po našich stopách cez Račkovu dolinu. V ten deň nám však šťastie prialo a hory nám na chvíľu odhalili masív Klinu.
Tak toto je tá poodhalená krása! Úžasné! Pri zostupe hrebeňom Bystrej narážame na ďalších kamzíkov. Oblaky nám pripravili nádherný zostup. Akoby sme kráčali do nejakého neznámeho tajomného sveta, kde sú všetci so všetkými kamoši.
To, čo sme si vyšliapali hore, to musíme teraz zostúpiť a verte mi, kolená dostali zabrať. Džino ešte pri vyschnutom plese dostáva geniálny nápad, nech si pripevníme na vibramy trsy mäkkej trávy a pôjdeme ako vo vatičke. Ostáva však iba pri nápade :D. Bystrá dolina dáva zabrať na morál, všetci už majú pochodovania dolu po skalách celkom dosť. Na záver nás ešte čaká presun po červenej k autám.
Celá trasa nám trvala cca 8 hodín čistého času a veru na záver dávame za pravdu článkom o náročnosti túry. Unavení, ale šťastní z pekne stráveného dňa pri pohári piva konštatujeme, že to stálo za to!
Martin
Foto: Miloš Laššák
Follow