KOBYLIA HORA

/31.12.2012/

Isto sa mnohí budete pýtať, že kde to je. Celkom blízko. Neďaleko od Košíc, iba necelých 35 km. Ráno sme sa stretli pred kaplnkou, takmer na konci „dediny“. Najprv sme stretli 3 „stopárov“ , vyrazili o niečo skôr, aby nakládli oheň, uvarili čaj príp. guláš ! Ozajstní turisti sa začali schádzať na 9:00 hod., tí domáci takmer všetci v „maskáčoch“ a obutí boli v „kanadách“. Zvítali sme sa s predsedom miestneho turistického oddielu / p. Ing. Rusnák /. Chlapi ho podpichovali, aby niečo povedal na začiatok túry, ale ostalo iba pri želaní. Asi bol zaskočený našou kompasáckou účasťou / Katka, Martin, Darina, Laco a vzali sme so sebou aj dobrého kamaráta Števa Nohaja z konkurenčnej Medicínky /.

Pred túrou sme vedeli o dĺžke trasy – 7 km. To bude silvestrovská prechádzka, pomysleli sme si. Zo začiatku to išlo ľahko, bolo trochu šmykľavo, ale v pohode, cesta viedla po značkovanej trase. Asi po 15 min. sa objavil takmer neviditeľný prameň, dobre sme si ho zapamätali a v lete tu prídeme na opekačku . Zrazu vedúci „výpravy“ opustil značkovaný chodník a namieril si to rovno k vrcholu – k vykrývaču ! Podľa nás, cestou – necestou, sme začali prudko stúpať a odfukovať. Aj domáci sa riadne potili, ale na miernejšom stúpaní si už poniektorí vytiahli „domácu“ a potúžili sa. My len skromne chlebík so šunkou, nejaká zeleninka a čaj. Tak sa to zopakovalo asi 3-4 x a po 2 hodinách poriadneho stúpania sme dorazili na vrchol hory – 882 m n.m.

Tu si nás uctil sám predseda a ponúkol nás Bošáckou – dobre padla každému. Zo svojho ruksaku potom vytiahol ešte aj nejaké maškrty. My sme podojedali „zvyšky“ vlastných zásob a poďho nadol. Ale nie tak celkom bezcieľne! Asi po 20 minútach, zase iba lesom, sme prišli k poľovníckej chate „Anička“ – viď pictures. A tam to už zaváňalo opekanou slaninkou, klobáskou, dobrou náladou a zase sme boli obdarovaní – pekným vlastnoručne vyrobeným suvenírom /viď obr. /. Len nám bolo trochu ľúto, že sme nevedeli o možnosti dačo si opiecť. To nič, o rok si to vynahradíme. Späť na parkovisko sme sa vrátili , my 5-ti, už celkom sami, bez domácej pomoci, aj keď na jednom rázcestí sme potrebovali pomoc kamaráta na telefóne. Cesta trvala cca necelú hodinu.