TRAMPOTY S BEŽECKÝMI TOPÁNKAMI

To jednoducho treba zažiť, ináč tomu aj tak neuveríte. Hlavní aktéri sú L + Š, nie, nie je to Lasica a Šatinský. Príbeh začína celkom prozaicky, pohybom na bežkách …Miesto je tiež všetkým nám známe, Hrešná – bežecký areál. Dátum ani nie je taký zaujímavý, ale predsa len kvôli histórii – zima 2013.
Začalo to celkom nevinne. Slovo dalo slovo a už sme mazali bežky a tešili sa na zdravý pohyb v prírode. Kamarát Š už predtým prebežkoval okolie krížom krážom, aj na Hrešnej bol, ale stále vyšiel hore iba peši. A tak som ho prehovoril, aby sme skúsili vlek. Š nešiel na vleku možno 30 rokov, trochu sa nám nohy triasli ako mladým kurencom, ale šťastlivo sme to spoločnými silami zvládli. Usmiati sme zostúpili z kotvy a nažhavení ako dostihové kone sme sa vybrali do stopy, pomerne zľadovatenej. Prvé stovky metrov sme zvládali ako frajeri, skoro ako Bajčičák či Peter Northug. A zrazu tu bol prvý mierny zjazd, všetko v pohode. Nasledoval druhý, už trochu dlhší a divokejší. Do stopy nám vytŕčali tenké halúzky a šibali nás po stehnách, niekedy aj po tvári. A už sa to blíži – išiel som ako prvý, veď tú trať som už poznal z predchádzajúcich výletov… Nabral som slušnú rýchlosť, zákruta doprava, úzka stopa, nohy naširoko, stopa sa strácala a strom sa približoval !!! Ani neviem koľko to trvalo, ani neviem ako som sa vyhol stromu či on mne a už som celý dlhý rozčapený ležal na lesnej ceste. Chvalabohu nič som si nedolámal, ale zadný stehenný sval som si poriadne natiahol. Poriadne viazanie ! Nevyplo ! Nejako som sa pozviechal a čakám na kamaráta Š. Už ide, už sa rúti, už to nezvláda a padá na zadok. On mal ešte poriadnejšie viazanie,nepovolilo a odtrhlo mu, nie nohu, ale podrážku ! Nevedeli sme, či sa máme smiať alebo plakať. Čo teraz ?! Bežkovanie pre Š skončilo. Šnúrkou z topánok si nejako priviazal podrážku, vzal lyže pod pazuchu a hybaj peši na parkovisko. Je to kamarát, mňa poslal aspoň na 1 kolečko, že ma počká v bufete …
Či veríte či nie, ale o týždeň na to, už s druhým párom topánok sme sa opäť vybrali na Hrešnú. Znova vlekom hore. Pred nami nasadal na vlek dajaký „bembo“, taký zkade ruka zkade noha, také ucho teenagerské, dosť neisto sa držal na tej kotve, bol sám. My, kamarát Š a ja, 2 bežeckí lúmeni, sme išli hneď za ním. Prešli sme asi 100 m a v tom najstrmšom kopci „bembo“ vypadol z vleku, viazanie mu vyplo a 1 lyža mu zostala krížom cez trať. Ja s kamarátom Š sme začali bleskove riešiť situáciu. Ale „bembova“ lyža sa nezadržiteľne blížila, nebolo možné ju nijako obísť, a tak sme ju vzali „útokom“, krížom cez ňu !!! Ale to sme nezvládli a popadali sme obaja, ja a kamarát Š. Rýchlo sme sa postavili, teenager – bembo sa ospravedlňoval a my sme chceli pokračovať. Š si skontroloval výstroj a chýbala mu PODRÁŽKA ! Odtrhla sa ! Otvorila ústa a ukázala biele ponožky !!! Kamarát Š so smútkom v očiach, ale s víziou nákupu nových bežeckých topánok sa pobral znova do bufetu a potom na MHD. Ja som pešky vykráčal asi 100m popod vlek a prichýlil ma istý „milosrdný“ lyžiar. Nie je to také ľahké „zakvačiť“ sa do idúceho vleku. Ja som to zvládol s odretými ušami lebo pri nástupe sa nám vyšmykla spod zadku kotva, a tak sme sa vytiahli hore ZA RUKY !!! Odvtedy musím kupovať košele a saká s dlhšími – nadrozmernými rukávami !!! Môj kamarát Števo Nohaj nezanevrel na bežkovanie, teší sa zdraviu a je favoritom na najbližšie preteky v nových topánkach !!!

Takto to zachytil kamarát L, Laco Kozák

Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

* Copy This Password *

* Type Or Paste Password Here *

358 543 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress