/15.6.2013/
Na košický bikemaratón sa vždy teším. Mám na to pádny dôvod. Som totiž naturalizovaný Košičan :). Práve tu som jazdil svoj prvý maratón, vtedy na krátkej trati – 25 km. Atmosféra býva vždy dobrá a človek postretá známe tváre. Tento ročník bol však niečím špecifický. Po rozpade cyklomaratónskej série sa zmrákalo aj nad podujatím na Jahodnej. Cyklisti z východu preto uvítali, keď sa pretek nakoniec podarilo usporiadať. Hoci do organizačnej stránky moc nevidím, došlo vraj k zmene usporiadateľa, a tak si mnohí iste kládli otázky, ako sa to všetko zvládne v relatívne krátkom čase. Plusový bod môžeme pripísať aj usporiadateľom maratónu Mlynky, ktorí sa šikovne vyhli kolízii termínov a presunuli maratón Mlynky na neskorší termín. Veď predsa tých maratónov na východe nie je tak veľa, tak na čo si „kradnúť“ pretekárov?
Upršané počasie posledných týždňov vystriedali horúčavy, a tak bikeri dúfali, že sa ich tátoše nebudú kurírovať v nánosoch blata, ako tomu bolo na tohtoročnom fatranskom maratóne. Na štart prichádzame s Tomášom, odhodlaní dobre si zajazdiť a podať čo najlepší výkon. Tomáš absolvuje svoj druhý cyklomaratón v živote, zatiaľ iba na najkratšej trati, ale musí sa najprv zžiť so svojím novým strojom – Canyonom vo veľkosti 29 :). Predštartovnú atmosféru vylepšuje reportérka zábavnými otázkami typu „na akom prevode pôjdete pretekať“? Tak sa ani nenazdáme a už je tu štartový výstrel na strednej 50 km trati. Podaril sa na tretí krát, ale predsa.
Niektorí pretekári vyštartovali o čosi skôr, ale ihneď galantne počkali na ostatných, ktorí vyrazili s riadnym výstrelom. Na štarte mám kopec priestoru, takže som veľmi rád, že tu nie je žiadna tlačenica a že môžem vyraziť dopredu za najlepšími. O to väčšie je moje prekvapenie, keď sa ocitám na 7.-8. pozícii takmer v čele. Úvodný stupáčik smerom na Vyšný Klatov natiahne štartovné pole, takže každý môže zvoliť svoju optimálnu rýchlosť. Na moje prekvapenie ma nikto nepredbieha, a tak sa púšťam do prenasledovania bikerov predo mnou. Na čele sa usadil Dušan Kozel a pár bikerov, čo som nepoznal. Jedného vlastne áno – Juraja Kočergina, s ktorým som zvádzal súboje na niektorých pretekoch minulý rok. Preto neváham a snažím sa za ním zavesiť.
Trať pokračuje smer Železný vrch a Opátka. Na občerstvovačke nám oznamujú, že strácame cca 5 minút na Dušana. To už šliapeme s Jurajom a ďalším bikerom v trojici, pred nami sú ďalší dvaja pretekári. Ide sa mi výborne, a tak sa mi podarí od mojich dvoch spoločníkov odpútať. Stúpanie na Idčianske sedlo je výživné a uberá veľa síl. Predbieham jedného z dvojice, čo jazdil predo mnou a ešte pred Loreley mám na dohľad jedného bikera vpredu. Asi som ho však vyburcoval k zvýšeniu otáčok, lebo to bolo naposledy, čo som ho na trati videl. Začínam pociťovať deficit vody, a tak sa nevyhnutne musím zastaviť na občerstvovačke na Lajoške. Pod Lajoškou sa naša trať spája s 25kou, takže musím pod chvíľou kričať na pomalších bikerov, že ich obieham. V úzkom zjazde v lese je to už však poriadne prepchaté, a tak ma dokonca pár bikerov predbieha, aj vďaka konáru v kolese. Taktiež som tu trochu nešetrne obiehal jednu bikerku, ktorá musela kvôli mne šmykovať, takže týmto sa jej ospravedlňujem. Myslím si však, že to brala s úsmevom. Na moje prekvapenie však vidím chrbát Juraja, a to som si myslel, že som ju ufujazdil. Pretekár sa však nezaprie a ako som sa neskôr dozvedel, nezastavoval na Lajoške, mal totiž 2 fľaše. Skúšam sa ho držať v asfaltovom (teda aspoň kedysi to bol asfalt) stúpaní z Klatova na Jahodnú, vidím však, že má paru a ja začínam pociťovať, že mi dochádzajú sily. Predsa len, mojich 1100 najazdených kilometrov je málo, škoda, že sa mi nepodarilo udržať tempo z prvej časti pretekov.
Prehupneme sa cez Jahodnú a vydávame sa po zvážnici smer Klatovianka. Vravím si, do kelu, musím obehnúť hobíkov z krátkej, nech mám na Hupíkoch priestor! Až potom si uvedomujem, že ich trasa tadiaľ nevedie. Hupíky začínam razantne, akoby som bol plný síl, no čoskoro mi dojde, že je iné ich ísť oddýchnutý a navyše v opačnom smere a iné teraz, mierne do kopca. Košičanom sú Hupíky známe. Pekný zábavný singel, kde vás to pekne pohúpe :D. Skôr zábavné ako nebezpečné. Tentokrát som však rád, keď ich konečne opustím. Nohy sa mi pretáčajú len zo zotrvačnosti, na moje prekvapenie ma však nikto nedobieha. Trať v okolí Bankova sleduje minuloročný závod XC Košice, opäť poklona usporiadateľom. Pár vlniek a na Bankove naberám opäť vodu. Tentokrát identifikujem stratu tekutín ako hlavný zdroj problémov, po doplnení sa nohy opäť na chvíľu rozkrútia. Trať vedie opäť singláčom popod Kamenný hrb. Zbadám moje obľúbené dve, takmer 180 stupňové zákruty, ktoré sú navyše v slušnom stúpaní, takže preveria techniku jazdy každého jazdca. Za bežných okolností ich zdolám obe, tentokrát ma však v prvej zlomilo, chýbalo mi pomyselnej pol otáčky. Kamarát Dušan si vybral na povzbudzovanie práve tento úsek, čo padne vhod. Vraví, že držím 4. pozíciu v kategórií. Šliapem z posledných síl, no vravím si, 4.miesto sa nevzdáva! Kričím na Dušana: „Už ma dvaja borci dobiehajú!” A on na to: „Nevadí, zašpurtuješ!” …že zašpurtuješ…V stúpaní na hrebeň pri Kamennom hrbe ma predbieha Fernet alias Peter Kuiš. No čo, dal som do toho všetko…
Záver trate pretrpím a snažím sa, aby ma už nikto nepredbehol. Zozadu dobiehajúceho bikera sa mi podarilo udržať na dištanc, a tak si v cieli vychutnávam s rukami nad hlavou moje doteraz najlepšie umiestnenie – 6. miesto celkovo.
S Tomášom v cieli preberáme priebeh závodu, umyjeme biky, osprchujeme sa a dáme si gulášik s pivkom. Zhodnotili sme, že tento ročník sa organizátorom vydaril. Tých pár nedostatkov, ako napríklad prezentácia na dvakrát, problémy s čipmi, či jednoduchšie vybavené občerstvovačky sa im, veríme, podarí na budúci rok dotiahnuť. Víťazom na strednej trati sa stal Dušan Kozel pred bikerom z Maďarska Istvánom Kovácsom a práve mojím súperom z trate Jurajom Kočerginom. To mi dáva nádej do budúcna, že po zlepšení vytrvalostnej zložky a nepodcenení pitného režimu sa môžem posunúť ešte vyššie. Samozrejme, to závisí aj od účasti pretekárov širšej slovenskej špičky, keďže na košickom preteku chýbali viaceré známe mená. Dlhú trať vyhral s prehľadom Tomáš Hauser pred Martinom Oleničom a Petrom Vrtišom, najkratšiu trať zdolal najrýchlejšie maďarský závodník Leventé Peták. Určite sa uvidíme aj o rok!
Follow