- Pohľad na Vihorlat z Poruby
Môj prvý tohtoročný cieľ je jasný – dobrý výsledok na XXX. ročníku Podvihorlatského maratónu. Nuž ľahko sa to hovorí, ale keďže som ešte nikdy v živote tak ďaleko, resp. tak dlho nebežal a tréningové dávky zvyšujem len postupne, tak som si pár týždňov pred maratónom zaradil dlhý tréningový beh. Maratón, ako už sám jeho názov hovorí, sa beží popod Vihorlat. Nuž potom najlepšie bude, ak si zabehnem rovno na samotný Vihorlat. Dúfal som, že to dokážem zabehnúť do 3 hodín.
- Asfaltka pod Vihorlatom
V sobotu ráno som si zbalil svojich 5 slivák (rozumej vak s náhradnym oblečením, doklady a najdôležitejšie zásoby na vyše mesiaca, ehm, 3 hodiny) a vybral som sa konečne na beh. Najprv autom do Poruby pod Vihorlatom a následne behom hore. Teda behom ako behom. Najprv som sa snažil bežať, aj cesta bol celkom v poriadku. Pekná, asfaltová, bez nerovností. Mala len jednu maličkú chybičku – miestami bola riadne strmá. Nie je veľa vecí, ktoré by demotivovali viac, ako dlhá, rovná cesta, bez jedinej zákruty, ktorá navyše je na konci o 60 metrov vyššie ako je jej začiatok. Ako som si spomínal na zimu, keď som bežal podobný beh, mal som vtedy riadne veľké šťastie. Bežal som totiž za tmy a tie nekončne dlhé strmé rovné úseky som prebehol bez toho, aby som si všimol aké je to hrozné. Nuž aj teraz na jar som to prebehol nakoniec bez problémov. Príjemné tempo, žiaden vetrík a navyše pekné slnečné počasie. Úplná idylka na behanie. Po 45 minútach som dobehol tam, kde som sa v zime otáčal a bežal späť.
- Strmý lesný chodník
Aj štruktúra cesty sa zmenila. Už to nebola príjemná asfaltka, ale cesta zložená viac menej len z kameňov. Našťastie, sklon cesty sa nie veľmi zmenil. Stále to bol nepríjemný stupák, ale inak v pohode. Po niekoľkých minutách ale zelená značka opustila kamenistú cestu a ďalej som pokračoval už len lesným chodníkom. Z neho sa vykľul ale riadny stupák. Na približne 400 m dlhom úseku som vystúpil niečo okolo 100 výškových metrov. Navyše pekné slnečné počasie sa tiež trošička začalo meniť. Začal fúkať mierny vietor a slnko sa občas skrylo za mraky. Napriek tomu, že som šiel v miernom tréninghovom tempe (aspoň som sa snažil ísť v tréningovom tempe), začal som sa troška potiť. V kombinácii s vetrom a znižujúcou sa teplotou som sa bál, aby som sa nenachladil. Tak som to nakoniec vyriešil tak, že som si vymenil mokré tričko s dlhým rukávom za iné. To som už bol ale neďaleko vrcholu. Vedel som, že vrchol je často ešte v apríli zasnežený, po tohtoročnej miernej zime som ale nečakal, že na vrchole niekde uvidím sneh. Ale predsa.
- Sneh na Vihorlate
Nasevernej strane, tesne pod vrcholom, tam kam slnko len občas nakukne, sa mi podarilo zazrieť sneh. Nie veľa, ale predsa len. Je to posledný sneh tohtoročnej zimy, ktorý som uvidel. Odtiaľ je to na vrchol už len naozaj na skok. Chvíľku som ešte bežal a už som bol na vrchole. Hore fučal troška vietor, teplo nebolo v žiadnom prípade (predsa len vrchol je približne o 850 metrov vyššie ako Poruba). Výhľad bol ale prekrásny. Síce na Vihorlate nesvietilo slnko, Šírava sa ale kúpala v slnečných lúčoch. Na vrchole som sa zdržal len približne 5 minút. Stretol som tam skupinku 3 turistov,
- Panoráma z Vihorlatu
ktorí sa chceli dať odfotiť. Na oplátku spravili fotku aj mne. Potešil som sa, mám aspoň dôkaz, že som na Vihorlate naozaj bol.
- Na Vihorlate
Zbeh smerom dolu bola vlastne takmer pohoda. Ak nerátam mierne poblúdenie, keď som stratil z dohľadu zelenú značku a v plnej rýchlosti som vbehol do močariska pri studničke. Nuž čo, troška zvrúša nezaškodí. Potom to bolo už len v pohode. Jednu nohu pred druhú, strážiť si tepy, nikam sa neponáhľať. V pokojnom rytme som sa vrátil dolu do dediny. Musím povedať, že môj plán sa splnil lepšie ako som predpokladal. Výbeh hore na Vihorlat mi trval len 95 minút a to som sa cestou prezliekol a robil som dosť často fotky. Po 3 hodinách behu som mal navyše úplne v poriadku nohy, necítil som si ich nejako výrazne (predsa len, nikdy som nebežal 3 hodiny v kuse).
Verím, že tento beh bol dobrou prípravou na ďalšiu výpravu na Vihorlat, teda len popod neho :).
Feňo
Follow