/z Bystrého na Zlatú Baňu, 3.11.2012/
Vždy mi dobre padne, keď ma niekto len tak zavolá na turistickú akciu, vtedy si konečne môžem dopriať komfort “ničnerobenia” a len tak sa zviesť. Preto sme spolu s Katkou neváhali, keď nás Renča a jej priateľ Dalibor pozvali na turistickú vychádzku do pre nás neznámych končín. Vlastne to všetko spískal Daliborov kamoš Bendži.
Túra nás mala zaviesť z vranovskej strany Slanských vrchov na prešovskú stranu. Do Bystrého sme sa dostali vlakom v počte 6 kusov, ďalší traja členovia nás neskôr dobehli autom. V ten deň celkom slušne dul vietor, takže nástup z Bystrého cez Hermanovce nad Topľou na Krížne cesty nebol najpríjemnejší. Šatky a kapucne teda prišli vhod, však dievčatá :D!
Cestou na Hermanovské skaly nám výstup spríjemňujú mäkké farby jesene.
Čo by to bola za túra, keby sme nestretli kamoša obojživelného.
Výstup na Hermanovské skaly dá zabrať…
Tak ako páni, ten výhľad stojí za to, že?
Majestátne skalné steny vzbudzujú rešpekt.
Počasie nám prialo ešte po lúku za Oblíkom, avšak potom sme sa už ponorili do nepreniknuteľnej hmly. Časť turistov sa v týchto miestach odpojila a vrátila k autu, ostatní pokračovali ďalej smer Zlatá Baňa.
Ďalej cestou po modrej značke sme sa dostali Hermanovský hrebeň, kde sa trasa križuje s červenou značkou. Priznám sa, nemal som už veľa chuti túlať sa vlhkým zahmleným hrebeňom, a tak sme sa spolu s Katkou a Renčou odpojili s vidinou dobrého občerstvenia na Zlatej Bani. Ostatní traja sa pustili ďalej po hrebeni, kde potom zliezli na Sigord. Dobré občerstvenie pre našincov predstavuje najmä pivo, nuž sme si nechali zájsť chuť na teplú polievku. Ale čo, ani to pivo nebolo zlé! Na záver sme ešte našincom vysvetlili, skadeže sme sa to vynorili v Zlatej Bani a kde sa nachádza obec Bystré.
Hoci počasie nebolo ideálne, s partou dobrých kamošov to vždy stojí za to. Navyše sme zmapovali pre nás neznámy kus krajiny. Tak kam to bude nabudúce?
Martin