… vrchol, opradený povesťami, ospevovaný básnikmi a ľudom žijúcim pod jeho svahmi
Slovensko má niekoľko svojich národných vrchov. Popri Devíne či Kriváni, je to aj Kráľova hoľa. Kým napríklad Kriváň upúta svojou typickou zakrivenou vrcholovou siluetou, Kráľova hoľa zaujme najmä svojou polohou a rozľahlosťou. Je jednoducho majestátna. Samostatne sa vypínajúca v najvýchodnejšom cípe asi 80 kilometrov dlhého horského hrebeňa Nízkych Tatier, tak uzatvára toto pohorie, vyznačujúce sa najdlhším slovenským hrebeňom. Nám pripomína Mout Ventoux z nášho cyklovýletu z Provensálska:-)
Už niekoľko rokov nás lákal výstup na Kráľovu hoľu a tento rok sa nám to podarilo. My sme si vybrali trasu z obce Šumiac z ktorej výstup trvá približne 3 hodiny – dĺžka trasy je cca 5 km a prevýšenie je 1066 m. Je to pekná a zároveň náročná túra. Trasa vedie po modrej značke cez Predné sedlo na Kráľovu hoľu. Ideálna na zimný výstup s množstvo výhľadov.
Bol to náš posledný zimný a prvý jarný výstup:).Mali sme slnečné počasie, mierne polooblačné. V dedine bola už jar a na vrchole ešte zima. Snehu bolo už pomenej najmä na úpätí ale hore bola ešte stále zima a veterno. Cestou sme mali pekné výhľady aj keď viditeľnosť nebola 100 percentná.
Vrcholové družstvo tvorili 4 turisti (Katka, Martin, Peťo a Matúš – prvýkrát s naším klubom KOMPAS) a 3 skialpinisti (Tomáš, Silvia a Marek). Pôvodný plán bol postupovať spoločne. Skialpinistické družstvo však mierne zmenilo trasu a tak sme sa stretli až na vrchole. Výstup do predného sedla bol náročný. Potom začalo stúpanie, aj keď hoľa sa zdala už blízko ako by bola nedosiahnuteľná. Je to psychicky náročný výstup. Čím viac sme sa približovali tým viac sa hora akoby vzďaľovala…Nakoniec sme to všetci zvládli a potom si trošku oddýchli a kráľovsky sa občerstvili v „útulni“, na stanici vysielača a záchrannej služby.
Cesta späť bola zaujímavá. Pre nedostatok snehu sme zvolili cyklistickú trasu a po snehových poliach sme sa spustili na modrú značku ktorou sme pokračovali medzi stromčekmi a vetvičkami. Bol to naozaj jedinečný zážitok. Na lyžiach sme zišli skoro až do dediny. Posledné asi 2 km sme išli pešo. V dedine bolo príjemné poobedné slniečko a jarný vzduch. Vychutnali sme si adrenalín a emócie z celého dňa. Spoločensky sme zakončili túto akciu fajnou večerou v miestnej kúrii.
Bývali sme v ubytovni pod Kráľovou hoľou – je to turistické ubytovanie, ktoré poskytuje všetko potrebné pre turistov. Kúpeľňa je nová, kuchyňa plne vybavená, cena výborná. Dokonca si chlapci zahrali aj stolný hokej, ktorý mal veľký úspech. Majitelia sú veľmi príjemní ľudia – miestny gréckokatolícky farár s manželkou, bývajúci na fare hneď pri ubytovaní.
Výstupové trasy na Kráľovu hoľu
O Kráľovej holi…
Hôľny masív
Kráľova hoľa predstavuje výrazný a neprehliadnuteľný, prevažne hôľny masív, tróniaci na geograficky významnom mieste. Vypína sa nad horehronskou obcou Šumiac. Z jednej strany ho obklopuje údolie Hrona, z druhej Liptovská kotlina. Leží zhruba v strede Slovenska, na pomedzí Nízkych Tatier, Slovenského raja a Slovenského Rudohoria. A kto by Kráľovu hoľu aj napriek jej masívnosti mal tendenciu prehliadnuť, určite sa tak nestane kvôli červeno-bielemu stožiaru televízneho vysielača, ktorý nápadne trčí z jej vrcholu a svieti do diaľok už od roku 1960.
Kráľova hoľa sa vypína do nadmorskej výšky 1946 metrov. Z južnej strany ležia bezprostredne pod ňou horehronské obce Šumiac a Telgárt, zo severnej je najbližšie položená Liptovská Teplička. Tieto obce sú zároveň aj hlavnými turistickými východiskami na jej vrchol.
Kráľova hoľa je pramenisko viacerých slovenských riek Z rôznych strán na jej úbočiach totiž pramenia až štyri významné slovenské rieky – Hron, Hnilec, Hornád a Čierny Váh, i niekoľko potokov, čím predstavuje dôležitú križovatku hlavných slovenských rozvodí. Rozložitá Kráľova hoľa tvorí krajinársky najvýznamnejšiu a zároveň najvyššiu dominantu východnej časti hrebeňa Nízkych Tatier, ktorá sa označuje aj ako Kráľovohoľské Tatry. Poskytuje nezabudnuteľný kruhový výhľad na nízkotatranský hrebeň, Horehronie, Muráňsku planinu, Slovenské Rudohorie, Slovenský raj, Levočské vrchy, Spiš a Liptov s fantastickou panorámou tatranských štítov v pozadí.
Kde sa vzal názov?
Samotný názov tohto vrchu vznikol vraj na základe jednej z minimálne troch verzií. Podľa prvej je to zásluha uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu údajne v roku 1474 poľoval a na temene tohto kopca obedoval. Podľa druhej známy slovenský polyhistor Matej Bel v roku 1736 dospel k názoru, že už v roku 1241 sa tu ukrýval ďalší uhorský kráľ – Belo IV. počas svojho úteku pred Tatármi. Treťou alternatívou etymológie názvu vrchu je jeho dominantný vzhľad, ktorým jednoznačne „kraľuje“ okolitým vrchom.
Kráľova hoľa sa spája aj so zbojníkmi, dokonca i s najznámejším z nich – Jurajom Jánošíkom, čo však dosiaľ nebolo podložené rukolapnými historickými faktami. V súvislosti s týmito legendami vznikli v minulosti viaceré básne, či piesne. Určite najznámejšia z nich je Bottova básnická balada Smrť Jánošíkova, ktorá začína veršom „Horí ohník horí, na Kráľovej holi“… Spojenie Jánošíka s Kráľovou hoľou sa postupom času vžilo a niekde tu možno hľadať súvis, prečo práve ona je jedným zo slovenských národných vrchov. K prehlbovaniu tejto skutočnosti prispeli aj Štúrovci, ktorí často na ňu usporadúvali, najmä v časoch výročných, hromadné výstupy, spojené s kladením vatier.
Jednou z najznámejších ľudových piesní Slovenska je pieseň Na Kráľovej holi, podľa ktorej tam stojí strom zelený, s vrchom nakloneným k slovenskej zemi… To nie je mimochodom vôbec pravda, pretože okrem už spomínaného stožiara s prevádzkovou budovou vysielača, meteorologickej stanice a stanice Horskej záchrannej služby.
K vrcholu Kráľovej hole
Kráľova hoľa je pomerne náročným turistickým cieľom, pretože najrýchlejšie sa na ňu dá dostať modro značenou trasou zo Šumiaca, čo predstavuje približne 3 hodiny neustáleho výstupu po trase dlhej 5,1 kilometra, s prevýšením až 1066 metrov! Iným východiskom je rázovitá Horehronská obec Telgárt, odkiaľ výstup zeleno značením turistickým chodníkom cez Kráľovu skalu trvá 3,5 hodiny a červenou Cestou hrdinov SNP tiež vyše troch hodín.
Ďalším prístupovým variantom je pochod od východu z Pustého Poľa, trvajúci asi 3,5 hodiny. Zo severnej – liptovskej strany, sú výstupy ešte dlhšie a namáhavejšie. Napríklad z Liptovskej Tepličky trvá túra na vrchol Kráľovej hole až takmer 5 hodín… A kto je dobre trénovaný, môže zvoliť prístup aj z Vernára, čo znamená až vyše 5 hodinový výstup! Všetko sú to však výnimočné trasy úžasnými scenériami a s množstvom zaujímavých prírodných úkazov, i očarujúcich výhľadov. (ak je dobré počasie).
Pre úplnosť treba spomenúť, že vrchol Kráľovej hole môžeme dosiahnuť aj postupom po červeno značenom hlavnom nízkotatranskom hrebeni od východu. Dostaneme sa naň buď v rámci absolvovania kompletnej hrebeňovky východnej časti Nízkych Tatier zo sedla Čertovica, alebo využijeme niektorú z početných prístupových trás, vedúcich z horehronských obcí (z Beňuša, Bacúcha, Polomky, Závadky nad Hronom, Heľpy, alebo Pohorelej).
Zdroj: internet
Za ŠK KOMPAS Silvia
Follow