Sky and Clouds run 2015

Tesne po štarte

Tesne po štarte

Moje telo a hlava boli plné endorfínov po dobehnutí Tatry running tour 2014. Vo svojej neoblomnej pýche som sa pasoval minimálne za bežca, ktorý nemá problém odbehnúť horský maratón s prevýšením aspoň 3000 výškových metrov. Nezmar a aj Perun,  napriek menším problémikom, ma v tom utvrdili. Ja som kráľ a  každý kopec či hora sa mi musí pokloniť.  Na mape sa mi veľmi  zapáčil úsek Tatranskej magistrály od Popradského plesa po Sedlo pod Ostrvou. Nemám žiaden problém vystúpať 500 výškových metrov na vzdialenosti 3 kilometrov.

Keď som uvidel začiatkom roka ako sa zmenila trasa Sky and Cloud runu pre rok 2015, moje srdce zapišťalo radosťou. To bude super. To bude krása. To bude perfektný beh. Kráľovi sveta a priľahlého vesmíru (rozumej mňa), sa plán mierne naštrbil začiatkom júna. Zranenie chodidla si vyžiadalo rapídne ubrať z tréningového nasadenia. Nebolo to ale nič, kvoli čomu by som úplne zrušil účasť na pretekoch.

Páni z Hydrometeorlogického ústavu ma nepotešili predpoveďou počasia. Hmla, chlad a vysoká pravdepodobnosť prehánok. Na papieri ale hmlu, zimu a dážď nevidno. Nádej hovorí, všetko bude OK. Bude to ako z románu. Troška poprší ale hlavnému hrdinovi sa nemôže nič stať a preto hneď po štarte vykukne slniečko.

Profil trate

Profil trate

Štart naozaj nebol zlý. Pekne a poslušne som sa zaradil na koniec štartového poľa. Tajne som dúfal v biblické a poslední budu prví a prví poslední. Navyše, som kráľ sveta a priľahlého vesmíru. To musím dať aj keby som mal ísť posliepačky a dozadu. Prvý kilometer bol super. Asfaltka zo Štrbského plesa. Nikam som sa nenáhlil a šiel svoje. Počas zbehu k Popradskému plesu som predbehol zopár ľudí a stále som si šiel svoje. Veľmi milo ma prekvapila občerstvovačka na Popradskom plese, v propozíciach bola ako prvá zapísaná až občerstvovačka na Sliezkom dome.

Doteraz to bol len rozbeh a preteky sa naozaj začali až potom. Veľmi dobre sa mi šlo hore serpentýnami na Sedlo pod Ostvrou. Dokonca som predbehol zopár pretekárov. Zobral som si so sebou aj paličky ale aj kráľ sveta je však človek omylný a tak som ich v Sedle pripevnil o vak.

Teplota neprekvapivo začala klesať a bolo to cítiť. Viditeľnosť sa znížila a bolo vidieť tak na 100 či 150 metrov. A potom začal do toho padať dážď. Keďže som bol už v dosť vysokej nadmorskej výške, dážď zamŕzal. Kamene sa stali šmykľavými a všade okolo bolo mokro a bielo. Pri Batizovskom plese som cez seba prehodil nepremokavú bundu a naozaj som ocenil, že bola súčasťou povinnej výbavy.

Trasa behu

Trasa behu

Mokré kamene mi robili riadne problémy. Nemohol som to poriadne pustiť dole kopcom, na klzkých kameňoch sa mi topánky riadne šmýkali. V lese, kde nebolo toľko kameňov to bolo omnoho lepšie. Potom nastala najrýchlejšia pasáž pretekov. Tempo na asfaltke bolo 5:00 min/km. V tejte časti som aj prvý krát a posledný krát cítil chodidlo. Pri Velickom moste bol najnižší bod trate a začalo sa stúpanie na Sliezsky dom.

To som bol plný sily. Šiel som ako riadna píla, krok za krokom a bolo to fajn. Dokonca tu svietilo slniečko a v polovici pretekov som sa nemohol cítiť lepšie.  Takto to mám rád. Nohy idú, slnko svieti. Potom sa ale niečo riadne pokazilo. Po občerstvovačke sa zamračilo, opäť sa ochladilo a niekto vypol môj motor. Zrazu to nešlo. Zmrznutý dážď bubnuje, všade mokro a klzko a mne to ide ako v lete na saniach. Široko ďaleko nikoho. Len ja, hmla, dážď a ticho. Riadna depka. Z nohy na nohu, z nohy na nohu. A ešte raz. Ak by ma niekto predbehol ani by ma to neprekvapilo.

Tesne pred cieľom

Tesne pred cieľom

Nič nepomáhalo. Mal som toho plné zuby. Ja chcem ísť na Tatranskú šelmu? Však ani 36 km neviem prejsť poriadne, nie to ešte celé Tatry. To je riadny masaker. Už chcem Popradské pleso. Nie je tam za tou zákrutou už sedlo pod Ostrvou? Na moju smolu ešte nie. A teraz? Splní sa moje želanie? Nie, treba ešte stále stúpať. A tu zrazu z ničoho nič, nie 12-ti hôrni chlapi ale len 4. Z Horskej služby dávajúci pozor na pretekárov. Tak som si s nimi troška pokecal a to mi riadne pomohlo. Akosi som mal zrazu kopu síl a aj beh dolu serpentínami zrazu šiel akosi sám od seba. Asi 50 metrov pod sebou som uvidel bežca. Mám sa pokúsiť ho dobehnúť? Opäť som kráľom sveta a tak si za cieľ dávam dobehnúť ho.

Na moje prekvapenie mi to ide celkom samo. Kým pred pol hodinou som mal vôbec problém posúvať sa pomaly dopredu, teraz mám zrazu kopu síl. K Popradskému plesu sa dostávam raz dva. Posledná občerstvovačka, pchám do seba kúsok banánu a hrozno a zapíjam to ionťákom a pre istotu aj vodou. Na moju radosť vyšlo aj slniečko. Beží sa mi perfektne. Perfektne sa beží aj ďalším 2 bežcom, ktorí ma predbiehajú. Ja som ich predbehol na občerstvovačke, takže mi až tak to nevadí. Za mnou nikto nie je, resp. nikto sa ku mne už nepribližuje. Super.

Tesne pred cieľom stretávam Aďku s deťmi. Je to super. Troška si aj poposkakujem ako taký kamzík. A je tu cieľ. Trvalo mi to 5:46:18 a skončil som na 35 mieste z 57. Nie je ani veľmi podstatné aký som skončil a ako dlho som bežal. Hlavné je, že som to vôbec dobehol. Pred pár rokmi som si myslel, že ak bude pršať, nepôjdem ani bežať polmaratón. A teraz bez problémov som odbehol niečo čo trvalo 5 a 3/4 hodiny, v takmer 2000 metrovej výške a počas skvelého zmrznúceho dažďa. Áno, stále som kráľ sveta a priľahlého vesmíru. Lebo kto iný by to takto skvelo zabehol?

Tento obsah bol zaradený v Beh & In-line, Príbehy, Športové výsledky. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

* Copy This Password *

* Type Or Paste Password Here *

358 427 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress