Trasa:
Šindliar – Homôlka – sedlo Smrekovica – poľana Kravcová – Smrekovica – poľana Kravcová – rázcestie pod Kravcovou – Kopytovská dolina – Šindliar
Výstup je možné absolvovať z rôznych miest, my sme sa inšpirovali týmto článkom:
http://hiking.sk/hk/ar/1421/branisko_zimny_vystup_na_smrekovicu.html
Trvanie: na vrchol zhruba 2 hodiny a naspäť takisto 2 hodiny
Smrekovica (1 200 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Branisko. Dominuje severnej časti – rovnomennému podcelku, ktorý od nižšej južnej časti oddeľuje priesmyk Branisko.
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria a ponúka pekné výhľady na Spiš, Šariš, Levočské vrchy a počas dobrej viditeľnosti i Tatry.
Smrekovica ma mátala už dlhšiu dobu. Lákal ma pekný výhľad na Vysoké Tatry a krásne sfarbené jesenné lesy. Jeseň pomaly prešla a tak ostal iba novembrový víked, keď sme sa rozhodli to risknúť a túto pohodovú túru v zložení Martin, Katka, Michal, Katka, Silvia a Tomáš v rýchlosti naplánovať a absolvovať.
/z Bystrého na Zlatú Baňu, 3.11.2012/
Vždy mi dobre padne, keď ma niekto len tak zavolá na turistickú akciu, vtedy si konečne môžem dopriať komfort “ničnerobenia” a len tak sa zviesť. Preto sme spolu s Katkou neváhali, keď nás Renča a jej priateľ Dalibor pozvali na turistickú vychádzku do pre nás neznámych končín. Vlastne to všetko spískal Daliborov kamoš Bendži.
Zdroj mapy: http://mapy.hiking.sk/
Túra nás mala zaviesť z vranovskej strany Slanských vrchov na prešovskú stranu. Viacej…
Koniec roka sa pomaly blíži. V kalendári svieti november a telefónni operátori nás masírujú vianočnými reklamami. Je to čas, keď rôzne média vydávajú všelijaké zaujímavé i nezaujímavé štatistiky a hodnotenia. Vďaka faktu, že sám seba považujem za 100% odborníka (na mňa), pokúsim sa odborne a fundovane ohliadnuť za mojím bežeckým rokom. Pokračovanie článku …
/môj prvý turistický príbeh, 10.nov.2012 /
Cestu 2 autami sme začali v sobotu ráno o 9:00 spolu s Marcaníkovcami a Derňarovcami. Vybrali sme sa na Izru a odtiaľ na Veľký Milič. Všetko prebiehalo fajn, došli sme do Kalše a tam sme sa spýtali ako ďalej. Asi po 10 km lesnej cesty 5. triedy, drnky-drnky, sme dorazili na Izru. Všetko spustnuté, reštaurácia zavretá, akurát za chatou bolo v klietkach pár vtáčikov : krásny japonský kohút, andulky, prepelice …Prečítali sme si smerovky, ale Milič nebol na žiadnej. V rámci prípravy na túru som sa ale informoval u Joža Kalaposa ako je to tam značené. Jeho odpoveď bola – po červenej a potom po žltej. Stano M. mal ešte aj turistické GPS a to nám tiež pomohlo.
Follow