Žeby sa Feňo preorientoval z behu na gymnastiku? V jeho veku? Čo je 4 ročná čínska gymnastka? Ale kdeže, len som sa zúčastnil dvoch behov u protinožcov a teda bežal som dolu hlavou :-D.
Bežať v zime, znamená často bežať v chladnom počasí, na ľade, v daždi a hlavne skoro vždy v tme. Tak o tom som rozmýšľal minulú jeseň a vôbec sa mi to nepáčilo. S malou pomocou mojej milej manželky som sa rozhodol že si zmením tento stereotyp a hajde do teplej Austrálie. Dobre, uznávam, manželka sem prišla na výmenný pobyt a ja som sa s ňou viac menej len zviezol, teda preletel. Výsledok je ale stále ten istý, 2 mesiace v Austrálii.
Vo februári sa pomaly končí leto, čo znamená že teploty sú okolo 20 stupňov, keď prší najskôr to bude teplý dážď a hlavne skoro vždy svieti slnko. Toto sú všetko vlastnosti mnou vysnívaného leta. Lepšiu zimnú prípravu si ani neviem predstaviť.
Pred samotným odletom som stále rozmýšľal, budem tam len tak behať, alebo si spravím radosť a zabehnem aj nejaký ten pretek? Po dlhom zvažovaní som sa nakoniec rozhodol, že sa o nejaké tie preteky pokúsim. Podmienky na preteky som mal len dve, aby termín bol v druhej polovici marca a aby sa ten beh uskutočnil v rozumnej vzdialenosti od Newcastle. Hľadanie vhodných pretekov trvalo dlhšie ako som si myslel. Bolo to nie len preto, že nie som z pochopiteľných dôvodov celkom najlepšie oboznámený s austrálskou bežeckou scénou, ale aj rozľahlosťou krajiny. Podarilo sa mi nakoniec nájsť 2 behy ktoré spĺňali moje požiadavky.
Prvým bol Foreshore 5 Fun Run, ktorý sa bežal 16. marca 2012 v samotnom meste Newcastle po pobreží. Bývali sme v časti Stockton a teda nemal som to ďaleko na štart, len krížom cez samotný prístav. Počasie bolo ako stvorené na beh. Polooblačno, bezvetrie a k tomu teplota 22 stupňov. Aby sa minimalizovala horúčava, pretek bol naplánovaný od 17:45. Pri prezentácii každý účastník dostal nejaké suveníry (tričko a pod.) a čip na meranie času. Čo ma celkom dosť prekvapilo bola účasť, ako som sa neskôr dozvedel prezentovalo sa 526 účastníkov a teda riadny dav bežcov. Neviem ktoré podujatie podobnej dĺžky na Slovensku ma toľko účastníkov. Aby sa minimalizovali tlačenice v dave, boli bežci rozdelení na 3 skupiny – nasadení bežci, muži a ženy. Ktokoľvek ale chcel kvôli nejakému dôvodu bežať v inej skupine, nebol problém, len to bolo potrebné nahlásiť pre prezentácii.
Samotný beh sa bežal na okruhu dlhom 2,5 km. Časť sa bežala po normálnej ceste, časť sa bežala po tráve v parku a časť sa bežala po betónovom vlnolame. Scenéria bola krásna, najmä keď sa bežalo po vlnolame. Nasadení bežci mali štartovať o 17:45 štartovali ale až s polhodinovým oneskorením. Všetky ostatné štarty sa oneskorili teda o polhodinku, mne to však nevadilo, aspoň sa trošku viac ochladilo. Nebudem rozoberať môj čas 22:43 (s ktorým som bol nadmieru spokojný), niekoľko postrehov by som ale mal. Veľmi sa mi páčil jeden otec, ktorý bežal so svojím 12 ročným synom. Otec vyzeral že by v pohode zmákol tú trať aj pod 20 minút ale trpezlivo bežal so synom a dával mu rady a povzbudzoval ho. Keď bude mať Niňo toľko rokov, ako ten chlapec a bude ho baviť behanie, skúsime to spraviť aj my. Len aby som nebol prekvapený že namiesto toho aby som sa ja brzdil s tempom bude to práve on čo sa bude krotiť :-D.
Druhý beh bol RYDGES 21,1 km HALF MARATHON, ktorý sa uskutočnil 18. marca 2012 v krásnom dovolenkovom mestečku Port Macquarie. Čože? Len 2 dni medzi behmi? Áno, je to tak, polmaratón bol len o 2 dni neskôr ako tých 5 km. Krátku trať som bral len ako peknú rozcvičku pred polmaratónom, takže som ju nebežal na 101%, ale len na 100%. Port Macquarie leží asi 250 km alebo 3 hodinky autom severne od mesta Newcastle. To nie je veľa, vlakom by to trvalo vyše 5 hodín. Verejná doprava v Austrálii nie je veľmi rozvinutá. Veď aj kvôli čomu, keď každý tu má auto.
Sobotu sme strávili presunom do Port Macquarie a hľadaním miesta prezentácie behu. Prezentovať na beh sa dalo buď v sobotu medzi 14:00 a 16:00 alebo v nedeľu do 7:00. Na rozdiel od Foreshore 5 Fun Run, keď sa horúčavy eliminovali neskorým štartom, RYDGES 21.1 km HALF MARATHON chcel letné slnko vylúčiť skorým ranným behom o 7:30. Počasie bolov sobotu ale riadne daždivé a chladné, až som si myslel, že to bude môj prvý upršaný polmaratón.
Večer som šiel skoro spať za bubnovania dažďa na strechu. Ráno ale bolo všade ticho a keď som konečne vyšiel von, privítalo ma nádherné, takmer bezoblačné nebo. Presun na štart bol v celku rýchly, keď má človek auto tak 5 km prejde raz – dva, mať taký čas pri behu, to by veru bolo … Na štarte sa pomaličky schádzali ostatní bežci. Nebolo ich veľa, len 220. Vzhľadom na to že to bol prvý ročník tohto behu to bola podľa mňa účasť, ktorú by im na Slovensku mohol kde kto závidieť. Trať polmaratónu sa skladala zo 7km dlhého okruhu, ktorý bolo potrebné prebehnúť 3 krát. Tento okruh viedol cez park po tráve a po betóne na vlnolame a chodníkoch popri plážach. Bol to celkom rovinatý okruh až na časť asi 1,5 km pred koncom kde sa bežalo hore na veľmi strmý útes.
Na štarte som bol v prvom rade. Nie preto lebo som sa tam natlačil, ale miesta v prvom rade ostali prázdne a tak som to využil. Pravdaže ma po štarte väčšina bežcov začala predbiehať, ja som mal svoje tempo a nechcel a nedal som sa zlákať rýchlym tempom ostatných. Rýchli bežci boli raz dva predo mnou a potom som postupne začal ja predbiehať tých, ktorí neodhadli svoje sily. Prvé 2 okruhy som prebehol s ľahkosťou a sám som sa čudoval, kde sa to vo mne berie. Predsa len som toľko toho v tomto roku ešte nenabehal. V treťom okruhu po 17 km na mňa tiež prišla riadna kríza. Začal som mierne spomaľovať a nohy zrazu boli ťažké ako z olova. Pomaly som prestával aj vnímať ľudí okolo seba a myslel som len na to ako dať jednu nohu pred druhú. V tomto rozpoložení som zažil aj najkrajší moment, keď som bežal po vlnolame a len tak bez akéhokoľvek dôvodu som sa pozrel do vody a tam plával delfín. Naozajstný divoký delfín. To mi dodalo troška energie, ktorá mi ale došla hneď ako som dobehol k útesu, asi tak na 200 metrov. Aby som povedal pravdu, ako som ho zdolal si ani nepamätám. Posledný úsek som zvládol z posledných síl a do cieľa som dobehol so cťou s výsledným časom 1:50:50, ktorým som vysoko prekonal môj cieľ – 1:53:00.
Bol som veľmi milo prekvapený zistením, koľko ľudí sa tu v Austrálii venuje rekreačnému behaniu. Každý deň, keď bežím, stretávam mnoho bežcov, od tínedžerov po dámy a pánov v rokoch. Milé bolo i zistenie, že takáto rôznorodosť sa prejavila i na pretekoch. Najmladší súťažiaci mal asi zo 6 mesiacov, samozrejme, že sa viezol v kočiari. Na druhej strane vekového spektra si najstarší borci podľa mňa už dlhé roky užívajú dôchodok. Komunita bežcov je teda širšia a pestrejšia v porovnaní so Slovenskom a to sa odzrkadľuje aj na účasti pretekoch. Moje odporúčanie pre každého, kto by chcel navštíviť túto slnkom zaliatú krajinu, je aby sa určite zúčastnil nejakých pretekov a vychutnal si tak jedinečnú atmosféru pretekov ktoré sa bežia dolu hlavou :-D.
Feňo
Follow
Spätné upozornenie: Je dokonané | Športový Klub KOMPAS