„Bicyklom? Do Francúzska? Ta vy šaľeni?“ Takto sa ma pýtali viacerí známi pre rozhovore o dovolenkách. Nie, nie sme šialení, len sme sa rozhodli ochutnať kraj levandule pohľadom turistu-cyklistu. A to, že to bola ochutnávka parádna, to vám dosvedčia všetci účastníci. Ale pekne po poriadku. Plán našej dovolenky sa rysoval už niekedy začiatkom roku, keď sme narazili na katalóg cestovnej kancelárie Alpina a zapáčilo sa nám hneď niekoľko variant cyklo-dovoleniek. Pri kolonke Provence bolo uvedené „nenáročná cykloturistika,“ preto sa nám to zdalo vhodné, veď na takéto niečo sme sa dali prvýkrát. Silná zostava predstavovala 5 členov KOMPASu: Tomáš, Silvia, Ďoďo, Katka a ja, plus kamoš Wespe. Znenazdajky sa k nám na brnenskej autobuske pridal ďalší Košičan – Števo alias Pišta.
Cesta autobusom z Brna cez Čechy, Nemecko a Francúzsko až na samý juh do Provensálska bola dlhá, avšak dala sa vydržať. Ako hodení do vody sme sa cítili, keď sme sa dozvedeli, že hneď po vystúpení z autobusu nasadáme na bicykle a vyrážame na prvú túru. Plní optimizmu volia všetci B trasu (rozumej dlhšiu). Dobre, že na začiatok nás čaká mestečko Pernes-les-Fontaines, kde sa dá osviežiť hneď v 40 fontánkach.
To padlo celkom vhod, keďže teplota v ten deň a ani po ostatné dni neklesla pod 30 °C. Cestou sa zastavujeme v opátstve Sénanque a pri vyvieračke Fontaine-de-Vaucluse. Celkovo 50 km ako úvodná rozcvička. Označenie „nenáročná cykloturistika?“ Omyl priatelia, do každého mestečka je potrebné zdolať kopec niekedy až s 10% stúpaním a pri teplote blížiacej sa 35 °C, to nie je žiadna brnkačka.
Viacerí teda na druhý deň prezieravo volia A trasu, ktorá nepresahovala dĺžku 40 km. Druhý deň nás čaká trasa v smere Gordes – Joucas – St. Saturnin – Roussillon. Po ceste do Gordes navštevujeme zaujímavé dávnoveké príbytky obyvateľov tohto horúceho kopcovitého a kamenistého kraja – Borries.
Na naše prekvapenie je však tento kraj plný života, zelene, ovocných sadov či lánov levandule – to všetko aj vďaka bohatým zásobám vody vytekajúcich z hôr. Pokračujeme cez nádherný Gordes, kde sa občerstvíme vynikajúcim pečivom. 
Túra končí v meste okrových farieb Roussillon a pri starorímskom moste Pont Julien.
Tretí deň a opäť úpek na slnku. Ja volím dlhšiu variantu po hrebeni pohoria Malý Luberon s cédrovými lesmi, kratšia alternatíva vhodná aj na nákup suvenírov vedie typickými mestečkami, ako napríklad Lacoste – sídlo markíza de Sade. Na záver trasy sme objavili azda najkrajšie mestečko v oblasti: L’Isle-sur-la-Sorgue.
Ako inak, pod lampou býva najväčšia tma, veď práve v kempe v tomto mestečku sme bývali. Na svoje si prišli aj kulinári :).
Apropo, kemp. Ten náš bol na slušnej úrovni, ubytovanie v mobilhomoch alebo stanoch, všade čisto, separovaný odpad, obchodík, či reštaurácia priamo v objekte. 
Stravovanie bolo vo forme polpenzie, teda takmer bez starostí so zháňaním potravín a varením. Kuchárka Hanka nás takmer vždy vedela potešiť skvelými dobrotami v štýle “Provence.”
Popri kempe tiekla rieka Sorgue, krištáľovo čistá voda plná nádherných lipňov premeniaca v už spomínanej Fontaine-de-Vaucluse, ktorá predstavuje najväčší prameň vo Francúzsku. V období našej návštevy nebol prameň taký výdatný, určite však stojí za návštevu. Voda v rieke dosahovala čerstvých 13 °C a predstavovala tak vcelku slušné osvieženie po celodenných cyklo-výletoch. 
Štvrtý deň nás čakala kráľovská etapa: výjazd na Mont Ventoux. Pre cyklistov Európy je to niečo ako Mekka. Poviete si, hmm, 1912 m n.m, prevýšenie 1600 metrov, no a? Tá hora však nie je impozantná ani tak svojou výškou, ako tým, že v širokom okolí je najvyšším bodom, a preto poskytuje neuveriteľné výhľady. V minulom storočí tu bola vybudovaná cesta na testovanie pretekárskych automobilov. Hoci nerád, musím povedať, že vďaka Bohu, že ju vybudovali! Bez nej by si totiž stovky cyklistov denne nemohli vychutnať ten výjazd, kde preklínate miestami 14% stúpanie, ale zároveň vo „vlastnej šťave“ objavujete limity svojich vlastných možností rýchlosti. Pred samotným štartom výjazdu sa treba odľahčiť a prebytočný materiál nechať v kríkoch :D. 
Začína sa vo výške 400 m nad morom…
Partia odvážlivcov odhodlaných si to celé odkrútiť po vlastných 😛
Ostatní pokračujú cca do 2/3 kopca autobusom.
Z vrcholu sú neopakovateľné výhľady. To sme celé toto vyšliapali :o?
Hurá, vrchol je náš!
Na vrchole sa to len hemžilo cyklistami a ja musím vytiahnuť vreckovku, lebo mi len tak slinky tečú, keď vidím všetky tie nádherné stroje :P. Je to tu ako na Václaváku. V takejto spoločnosti sa mi však veľmi dobre dýcha…
všetci sú tu za vlastné (až na pár ignorantov na autách :P). Ešte raz sa pokochať scenériou a ide sa dole. Podľa mňa najlepšia fotografia dovolenky. Díky Pišta!
Áno, je to cyklistická Mekka a verím, že sa sem ešte minimálne raz vrátim! Nasledovný zjazd do mesta Sault plne preverí odvahu aj brzdy všetkých účastníkov. Aby tej krásy nebolo málo, záver trasy vedie úžasných kaňonom Nesque s nádhernými výhľadmi, musím však povedať, že aj ja, ako nadšený cyklista, som mal v tomto momente celkom dosť. Kto by však odolal? Posúďte sami.
Piaty deň teda prichádza veľmi vhod odpočinok bez bicykla. Prehliadka historického Avignonu trvala možno až príliš dlho vzhľadom na to, ako veľmi sme sa tešili k moru. More! Hurá a už sa vrháme do vĺn obmývajúcich Saintes-Maries-de-la-Mer. Podľa legendy práve v tomto mestečku pristala loď s Máriou Magdalénou, Máriou Salome a Máriou Jakubovou v období po ukrižovaní Krista. Mestečko leží v oblasti Camargue, čo je rezervácia s najväčšou deltou rieky v západnej Európe (rieka Rhône) a so stádami polo-divo žijúcich bielych koní a dobytka. Voda v mori je príjemne osviežujúca a všetci radi prehliadnu všadeprítomný piesok. 
Keďže spolu s Katkou máme toho bicyklovania stále celkom dosť, tak na šiesty deň volíme opäť oddych a vydávame sa na splav spomínanej rieky Sorgue tečúcej vedľa nášho kempu. Ostatní pekne poctivo vyrážajú do sediel na prehliadku ďalších charizmatických mestečiek.
Siedmy deň je záverečným dňom stráveným na bicykloch. Po trase nás čaká archeologické nálezisko rímskej osady Glanum, či historické mesto St. Rémy-de-Provence, v ktorom navštevujeme sanatórium, kde sa liečil Vincent van Gogh.
Zastavujeme sa taktiež v monumentálnej katedrále obrazov Carrières-de-Lumières. Je to galéria vytesaná do vápenca, kde sú na steny premietané výjavy z tvorby van Gogha, či Gaugina, doprevádzané úžasnou hudbou. Fakt skvelé, vrelo doporučujem! 
Po zjazde do Les-Baux-de-Provence nás čaká príjemne vychladené pivečko z autobusu. Páni šoféri, veľká vďaka!
Záverečný deň vypĺňame návštevou starovekého Orange s monumentálnym rímskym divadlom 
a samozrejme, ako by to bolo, keby sme v kraji údolia rieky Rhône neochutnali víno! 
Múzeum v Châtoneuf-du-Pape nás o kvalitách tunajších vín plne presvedčilo, a tak sa do autobusu vraciame s tromi krabicami rosé :). Cesta domov trvala snáď dlhšie ako cesta tam, aspoň sme však mohli plne vstrebať zážitky a spomienky na tento nádherný kraj.
Čo dodať na záver? Mňa osobne tento typ dovolenky nadchol a určite ho nevymením za vylihovanie na pláži, či napchávanie sa na all inclusive pobytoch. Bicykel nám umožnil spoznať Provence tak, ako to nie je možné nijak inak. Tak kam to bude budúci rok, priatelia?
Martin
Follow